Bonsajová biológia

Návody a postupy nie je možné kriticky zhodnotiť bez porozumenia problematiky danej oblasti. Súčasná doba praje rôznym fámam, ktoré sa ďalej šíria medzi ľuďmi. Poďme sa teda spolu pozrieť na to, ako naozaj rastú rastliny.

V texte bude použitých niekoľko odborných výrazov, bez ktorých nemôžu byť určité odborné procesy vysvetlené. Spolieham na čitateľa, že sa tých výrazov nezľakne a sústredeným čítaním pochopí veľký význam a dôležitosť článku pre neho ako bonsajistu na ceste za vzdelaním. Cieľom nie je čitateľa unudiť technickými detailami a preto sa každé klúčové slovo odkazuje na web stránku, kde je možné detaily nájsť.

Úvod

Zmeny, ktoré sa uskutočňujú v rastline od jej vzniku po jej zánik, označujeme ako ontogenetický vývin alebo ontogenéza. Zahŕňa rast a vývin.
Rastom rozumieme pribúdanie hmoty rastliny. Tieto zmeny majú kvantitatívny charakter, lebo pribúda počet buniek a bunky sa rastom zväčšujú.

Vývin zase predstavuje zmeny kvalitatívne. Bunky sa počas vývinu diferencujú do jednotlivých pletív podľa funkcie, ktorú budú vykonávať (stonky, listy, kvety…). Rast rastliny je podmienený tvorbou nových buniek a zväčšovaním ich objemu.

Zdroj: www.researchgate.net

 

Faktory prostredia

Vonkajšie regulátory vplývajúce na rast rastlín sú tiež nazývané faktormi prostredia. Sú to:
  • svetlo
  • teplota prostredia
  • zemská tiaž
  • živiny a voda (vlhkosť) v prostredí
Svetlo je dôležité pre fotosyntézu. Správna teplota zabezpečuje priebeh chemických reakcií, čo zabezpečuje fungovanie rastliny ako aj celkový cyklus v rámci roka. Zemská tiaž spôsobuje gravitropizmus, čiže ohyb rastliny nadol vyvolaný gravitáciou. 
Voda je morfogénnym faktorom, pretože spôsobuje rôzne metamorfózy (premeny) pletív rastliny:
  • pri deficite vzdušnej vlhkosti dochádza ku xeromorfózam, tzn. zvýšenej tvorby mechanických pletív, listy sa vyvíjajú s menšími listovými čepeľami a s nízkym počtom prieduchov
  • pri vysokej vzdušnej vlhkosti dochádza k hygromorfózam čiže k opaku 

Rast a regulátory

Vnútorné regulátory majú za úlohu regulovať rast a vývin rastlinného organizmu. Fytohormóny sú prirodzené rastové látky rastlín, ktoré regulujú rastové a vývojové procesy v ich tele. Sú to chemické látky, ktoré sú rastlinou produkované v jednej časti a transportným systémom prenášané do druhej časti rastlinného organizmu. Dajme si zase nejaký ten zoznam na vyvolanie pocitu hodnotného článku - skupiny fytohormónov:
  • Auxíny 
  • Cytokiníny 
  • Giberelíny 
  • Kyselina abscisová (ABA) 
  • Etylén Auxíny
Bonsajistov zaujímajú najmä prvé dva. Koho by zaujímala téma viac, môže si prečítať napr. túto Záverečnú prácu.

Auxíny

Auxíny sa tvoria v rastových vrcholoch stoniek. Zvyšujú plasticitu bunkovej steny a priepustnosť plazmatickej membrány, preto sa uplatňujú hlavne v predlžovacej fáze rastu. 
Názov pochádza z gréckeho slova auxein, čo znamená predlžovať sa. Tento názov získal vďaka svojej schopnosti spôsobovať zrýchľovanie rastu ošetrených častí rastliny a zvlášť predlžovanie mladých častí stoniek. Jeho pôsobnosť je však ďaleko väčšia. Auxín bol objavený v tridsiatych rokoch 20. storočia vďaka svojej účasti v jave zvanom fototropizmus. Fototropizmus je botanický výraz pre ohyb rastlín alebo časti rastlinného tela smerom k svetlu (i umelému) vďaka zmene smeru svojho rastu.
Kyselina naftyloctová (syntetický auxín), zdroj: wikipedia.org
Veľká časť jeho toku smeruje od rastových vrcholov dolu až do koreňových špičiek. Najväčšie množstvo sa nachádza v rastových vrcholoch, koncoch letorastov, výhonkoch a na základe ich pôsobenia sú tieto rastlinné časti schopné rastu do dĺžky. V spojitosti s auxínom sa spomína tzv. apikálna dominancia. Je to jav, kedy v raste dominuje tzv. stredník, resp. najvyššie postavené časti stromčeka a potlačuje sa rast laterálnych (bočných) výhonkov. Ak sa rastový vrchol odstráni, prestane auxín stonkou prúdiť smerom dolu a laterálne (bočné) púčiky môžu vystúpiť z inhibície a postupne nahradiť chýbajúci výhon. Znalosť tohto procesu je prospešná predovšetkým pri reze/strihaní bonsajov.
V podzemnej časti rastliny pôsobí auxín, naopak, stimulačne na zakladanie nových laterálnych (bočných) koreňov, preto je využívaný pri vegetatívnom rozmnožovaní rastlín. 
Zo syntetických auxínov je významná napríklad kyselina naftyloctová (NAA), ktorá má tú výhodu, že je chemicky stálejšia a pridáva sa preto často ako účinný auxín do komerčných prostriedkov na podporu zakoreňovania a stimulátorov rastu, ktoré sa dajú bežne kúpiť.

Cytokiníny

Cytokiníny podporujú vznik púčikov a rozvetvovanie stonky. Fytohormóny s opačným účinkom (tlmia rast), čiže inhibítory rastu, sú napr. kyselina abscisová a rôzne fenoly
Cytokiníny sa zúčastňujú klíčenia semien, vývoja koreňov a najmä vodivých pletív, riadia starnutie listov, veľkosť semien a odpoveď na zmeny vonkajšieho prostredia a stres (napriklad strih). Ich funkcia je často spojená s funkciou ostatných fytohormónov, najčastejšie auxínu. Cytokiníny sú zodpovedné za procesy regenerácie orgánov, za potláčanie apikálnej dominancie, spomaľovanie starnutia a tiež sú dôležité pri bunkovom delení. 

Praktické využitie v bonsajistike

Dlhý úvod a konečne niečo k téme, že? Ukážme si vplyv rastových hormónov na rast a tvorbu rastliny, kde cytokiníny  sú C a auxíny A:
  • pomer C : A > 1 tvorba vegetačného vrcholu 
  • pomer C : A < 1 tvorba koreňového systému
Zásah do bonsajov je nutné robiť podľa ročného obdobia a podľa kolísania množstva týchto dvoch hormónov v rastlinách. Zväčša (mierne podnebie) sa takéto obdobia vystriedajú 2x za kalendárny rok. 
Uveďme si pár príkladov na to, kedy a ako fytohormóny ovplyvňujú rast rastliny.

Jarný zásah do koruny

Ak na bonsaji robíme zásah do nadzemnej časti, čiže redukciu koruny a výhonov, odstráňujeme tým pádom miesta, kde sa vo väčšej miere tvorí auxín. Rastliny rašia, nadobúdajú dĺžku prírastkov až do doby, kedy sa objavia apikálne pupene. 
 
Zásah do koreňov je tak najlepšie robiť pred zásahom do koruny, kedže po jej redukcii sa utlmí objem auxínu (premení sa na nepotrebné bielkoviny). Cytokinín následne zariadi to, aby sa zakrátená vetvička rozvetvila  - prebudia sa "spiace” pupene na apikálnej časti rastliny. V žiadnom prípade by sme nemali zasahovať do koreňov, keď už pribudnú prvé prírastky. Cytokinín, ktorý sa v koreňoch tvorí, má totiž za úlohu “napraviť” čo sme zásahom “poškodili” v nadzemnej časti rastliny.

Jarný zásah do koreňov

Ak sme bonsaj na jar presadili, redukovali koreňový bal, alebo akýmkoľvek spôsobom utrpeli korene (pád bonsaja a rozbitie misky), odstránili sme tým miesta tvorby cytokinínu. Auxín tvoriaci sa prevažne v rastovom vrchole a mladých výhonkoch má práve v tej chvíli úlohu napraviť čo sme zásahom v koreňoch “poškodili”.

Harmonogram

Orientačný časový harmonogram možných prác s bonsajom:
  • Marec – Apríl - zásah do koreňov (presádzanie, redukcia koreňov)
  • Maj – Jún - zásah do koruny (strih dlhých nežiadúcich výhonov)
  • Júl – August - zásah do koreňov (prehodenie, drobný zásah – nová väčšia miska)
  • September – December - zásah do koruny (tvarovanie, redukcia)
Pred každým zásahom do rastliny je preto nutné zobrať do úvahy v akej rastovej fáze sa rastlina nachádza. Orientácia pomocou kalendára môže z časti pomôcť priblížiť sa k správnemu načasovaniu zásahu. Rozhodujúci je faktor zdravia rastliny, podnebie, lokálne počasie, teplota, vlhkosť a tiež dlhodobý plán s rastlinou. 
V skratke povedané, pred odstrihnutím výhonu alebo koreňa si treba položiť otázku “Čo sa udeje s rastlinou, keď práve teraz, v tomto čase, odstrihnem tento výhon/koreň?” Keď je odpoveď uspokojivá, smelo do toho.
Autor: Ladislav Lacike Lenčucha

Leave a comment

Please note, comments must be approved before they are published